Vitamín D v tehotenstve: prečo nízke hodnoty nie sú výnimočné a kedy ich riešiť?

Vitamín D v tehotenstve: prečo nízke hodnoty nie sú výnimočné a kedy ich riešiť?

Vitamín D patrí medzi živiny, pri ktorých sa počas tehotenstva často stretávajú dve úplne opačné rady: „užívajte ho automaticky“ a „stačí vám to, čo je v prenatálnom multivitamíne“.

Dáta však ukazujú zložitejší obraz. V slovenskej štúdii boli nízke hodnoty vitamínu D prítomné v každom sledovanom období tehotenstva aj po pôrode. Pri hranici pod 50 nmol/l malo deficit približne 33 % žien v prvom trimestri, 19 % v druhom, 16 % v treťom a 38 % po pôrode.[1]

NiPPeR zase ukázala, že suplementácia vitamínom D dokázala laboratórny stav výrazne zmeniť - ale zároveň pripomína, že výsledok jednej konkrétnej dávky v jednej štúdii nemožno premeniť na univerzálne odporúčanie pre každú ženu.[2]

Rýchla odpoveď: čo je dobré vedieť o vitamíne D v tehotenstve?

  • Nízke hodnoty vitamínu D nie sú v tehotenstve výnimočné. Slovenská štúdia ich zaznamenala vo všetkých trimestroch aj po pôrode.[1]
  • V NiPPeR boli nízke a nedostatočné hodnoty vitamínu D časté už pred počatím a pretrvávali počas tehotenstva v kontrolnej skupine.[2]
  • Suplementácia dokáže zvýšiť koncentráciu 25-hydroxyvitamínu D, ale vhodná dávka sa nedá určiť iba podľa etikety univerzálneho prenatalu.[2]
  • Referenčné hranice a interpretácia výsledkov počas tehotenstva nie sú vždy jednoduché; slovenskí autori upozorňujú na potrebu tehotensky špecifických referenčných hodnôt.[1]
  • V Mumo je vitamín D riešený samostatne, aby sa dal zaradiť podľa individuálnej potreby namiesto automatického pridania každej žene do BabyBloom.

Širšie vysvetlenie, prečo sme prenatálnu suplementáciu rozdelili podľa fáz a prečo nie všetko musí byť v jednej kapsule, nájdete v článku Vitamíny v tehotenstve: ktoré sú dôležité a na čo si dať pozor.

Čo ukázala slovenská štúdia?

Výskum publikovaný v roku 2025 v PLOS One zahŕňal 127 žien – netehotné kontroly, ženy v prvom, druhom a treťom trimestri a ženy po pôrode. Na štúdii spolupracovali pracoviská Univerzity Komenského, Slovenskej akadémie vied, Nemocnice Bory a Mumo Health.[1]

Deficit vitamínu D bol prítomný približne u 33 % žien v prvom trimestri, 19 % v druhom, 16 % v treťom a 38 % po pôrode. Okrem toho zostávali nedostatočné hodnoty počas tehotenstva časté a v niektorých obdobiach zasahovali viac ako polovicu sledovaných žien.[1]

Výsledky sú v súlade s ďalšími štúdiami. Približne 57 % tehotných žien v Európe má hladinu 25-hydroxyvitamínu D (25(OH)D) nižšiu ako 50 nmol/l, čo poukazuje na rozšírenú nedostatočnú hladinu vitamínu D (Saraf, 2016).[3] V rakúskej štúdii vykazovalo deficit vitamínu D 59,5 % tehotných žien v prvom trimestri, 54,8 % v druhom trimestri, 58,5 % v treťom trimestri a 60 % žien 12 týždňov po pôrode (Meija, 2023).[4] Celoštátny prieskum v Belgicku ukázal, že takmer 45 % tehotných žien malo deficit vitamínu D, napriek tomu, že viac ako 60 % uviedlo užívanie multivitamínov obsahujúcich vitamín D počas tehotenstva (Vandevijvere, 2012).[5]

Čo ukázala NiPPeR: stav vitamínu D sa dá suplementáciou výrazne ovplyvniť

V NiPPeR mala kontrolná skupina vysoký podiel nízkych hodnôt vitamínu D už pred počatím. Deficit pod 50 nmol/l bol pri vstupe prítomný u 47,7 % žien a v skorom tehotenstve u 43,0 %.[2]

Intervenčná formulácia obsahovala 10 μg vitamínu D denne spolu s ďalšími mikronutrientmi, myo-inozitolom a probiotikami. Koncentrácia 25(OH)D bola v intervenčnej skupine vyššia a podiel deficitu sa v neskorom tehotenstve znížil na 8,5 % oproti 35,1 % v kontrolnej skupine.[2]

Toto je silný dôkaz, že suplementácia môže meniť laboratórny stav vitamínu D. Nie je to však dôkaz, že rovnaká dávka je optimálna pre každú ženu ani že sama o sebe zabráni konkrétnej tehotenskej komplikácii.

Prečo nestačí pozerať iba na to, či prenatal „obsahuje D“?

Dve ženy môžu užívať rovnakú kapsulu a mať odlišný východiskový stav. Vitamín D sa navyše ukladá v tukovom tkanive a jeho koncentrácie ovplyvňuje viacero individuálnych faktorov. NiPPeR sama ukázala vysokú variabilitu hodnôt už pred počatím.[2]

Preto je pri vitamíne D užitočnejšia otázka: „Potrebujem ho dopĺňať a v akej miere?“ než „Je na etikete môjho prenatalu?“

Takýto prístup zároveň znižuje potrebu skladať jeden multivitamín, ktorý má preventívne obsahovať všetko pre každého bez ohľadu na individuálny stav.

Ako si overiť hladinu vitamínu D namiesto odhadovania?

Vitamín D je dobrý príklad živiny, pri ktorej môže laboratórny výsledok pomôcť odlíšiť, či je potrebné stav len sledovať alebo riešiť cielenejšiu suplementáciu. V štúdiách sa stav najčastejšie hodnotí pomocou 25-hydroxyvitamínu D v krvi.

V rámci Mumo je možné využiť laboratórny NutriRisk test. Sleduje vitamín D spolu s vitamínmi A, E, B12 a B9 (kyselinou listovou), magnéziom, zinkom, homocysteínom a železom. Cieľom je získať širší obraz o stave vybraných mikronutrientov, nie automaticky pridávať ďalšie doplnky.

Výsledok môže pomôcť pri individuálnej konzultácii suplementácie; pri laboratórne potvrdenom deficite patrí nastavenie liečby a dávkovania lekárovi.

Pozrieť NutriRisk test →

Prečo vitamín D nie je priamo v BabyBloom?

V Mumo sme vitamín D oddelili od základného zloženia BabyBloom práve preto, že jeho potreba môže byť medzi ženami veľmi rozdielna.

BabyBloom 1 a BabyBloom 2 tvoria cielený základ podľa fázy tehotenstva. Vitamín D máme ako samostatný doplnok, aby ho bolo možné zaradiť cielene podľa individuálnej potreby a odporúčania odborníka.

To, že vitamín D nie je súčasťou BabyBloom, neznamená, že je nedôležitý. Znamená to, že nie všetko, čo môže žena počas tehotenstva potrebovať, musí byť automaticky súčasťou jednej univerzálnej formulácie.

Pozrieť samostatný vitamín D →



Najčastejšie otázky o vitamíne D v tehotenstve

Sú nízke hodnoty vitamínu D v tehotenstve časté?

Áno. Približne 57 % tehotných žien v Európe má hladinu 25-hydroxyvitamínu D (25(OH)D) nižšiu ako 50 nmol/l.[3]

Mám vitamín D užívať automaticky počas celého tehotenstva?

Z týchto štúdií nemožno odvodiť univerzálnu dávku pre každú tehotnú ženu. NiPPeR ukázala, že konkrétna suplementácia zvýšila laboratórne hodnoty, ale individuálnu potrebu je vhodné riešiť podľa zdravotného stavu, stravy, ďalších doplnkov a odporúčania lekára.[2]

Dá sa vitamín D zmerať z krvi?

Áno. V štúdiách sa používa najmä 25-hydroxyvitamín D v krvi. NutriRisk od Mumo je laboratórny test, ktorý zahŕňa aj vitamín D a odber krvi sa realizuje v partnerských odberových centrách na Slovensku alebo u vybraných spolupracujúcich gynekológov. Výsledok treba interpretovať v kontexte tehotenstva a pri potvrdenom deficite konzultovať ďalší postup s lekárom.

Prečo nie je vitamín D v BabyBloom?

Pretože Mumo oddeľuje základnú formuláciu podľa fázy tehotenstva od živín, ktoré môže byť vhodnejšie dopĺňať individuálne. Vitamín D je preto dostupný samostatne.

Môžem užívať viac prípravkov s vitamínom D naraz?

Pri kombinovaní viacerých doplnkov je dôležité spočítať celkovú dennú dávku a poradiť sa s lekárom, najmä ak máte laboratórne potvrdený deficit alebo už dostávate cielenú suplementáciu.

Čo si z toho odniesť?

Vitamín D je dobrým príkladom živiny, pri ktorej univerzálny prenatal nemusí byť univerzálnou odpoveďou.

Slovenské dáta ukazujú, že nízke hodnoty sa vyskytujú počas celého tehotenstva aj po pôrode. NiPPeR zároveň ukazuje, že suplementácia dokáže stav vitamínu D významne zmeniť.[1][2]

Vitamín D má zmysel riešiť vedome a cielene.

Pozrieť samostatný vitamín D →


Upozornenie: Výživové doplnky nenahrádzajú pestrú a vyváženú stravu ani odbornú zdravotnú starostlivosť. Ak máte laboratórne potvrdený deficit vitamínu D, chronické ochorenie, poruchu vstrebávania alebo užívate viacero doplnkov s vitamínom D, vhodnú dávku konzultujte s lekárom.

Zdroje

  1. Kristufkova A et al. Micronutrient dynamics and deficiency risk across pregnancy and postpartum in a Slovak cohort. PLOS One. 2025.
  2. Godfrey KM et al. Maternal B-vitamin and vitamin D status before, during, and after pregnancy and the influence of supplementation preconception and during pregnancy. PLOS Medicine. 2023.
  3. Saraf R, Morton SMB, Camargo CA Jr, Grant CC. Global summary of maternal and newborn vitamin D status – a systematic review. Maternal & Child Nutrition. 2016;12(4):647–668.
  4. Meija L, Piskurjova A, Nikolajeva K, Aizbalte O, Rezgale R, Lejnieks A, et al. Vitamin D Intake and Serum Levels in Pregnant and Postpartum Women. Nutrients. 2023;15(15):3493.
  5. Vandevijvere S, Amsalkhir S, Van Oyen H, Moreno-Reyes R. High prevalence of vitamin D deficiency in pregnant women: a national cross-sectional survey. PLOS One. 2012;7(8):e43868.

Related products